Dosť!

...povedala som si v jeden večer niekoľko týždňov po pôrode svojho druhého bábätka. Kamarátka mi na "posilnenie" priniesla luxusnú bonboniéru o váhe 800 gramov. Čo si myslíš, ako dlho, resp. ako krátko mi trvalo ju celú skonzumovať? No trvalo mi to dva krát po 5 minút počas dvoch po sebe nasledujúcich dní... Došlo mi, že s tou mojou závislosťou od cukru je to už fakt zlé... Síce som si ju uvedomovala a všemožne som sa jej snažila zbaviť, ale nedarilo sa mi. Nakoniec som vždy zlyhala. Bolo normálne, že na posedenie som zjedla celú bonboniéru, tabuľku čokolády, pol plecha zákuskov, polovicu torty a okolo cukrárne som nemohla prejsť bez toho, aby som sa v nej nezastavila a nedala si zo dva-tri zákusky. Konzumáciu sladkého som si samozrejme vždy vedela racionálne odôvodniť. Uvádzam niekoľko príkladov:

  • "Mám stres v práci."
  • "Som tehotná."
  • "Dojčím."
  • "Trénujem na maratón."
  • "Celú noc som nespala kvôli dieťatku."
  • "Som predsa na dovolenke."
  • "Sú predsa sviatky."
Predpokladám, že aj ty používaš podobné výhovorky. A to som si už istú dobu bola vedomá, že cukor a biela múka sú rovnaké drogy, ako cigarety, alkohol, narkotiká, či lieky. Veď som sa aj správala ako nejaká alkoholička. Sladké som jedla zásadne mimo zorného poľa svojho dieťaťa, nakoľko som úzkostlivo dbala na to, aby moje dieťa nejedlo žiadny cukor, nič sladké a nič, v čom je biela múka. Vieš si predstaviť, ako hrozne som sa cítila, keď som potajomky zavretá v špajze ujedala z bonboniéry alebo po tom, čo som dieťa uložila spať, sa vrhla na zvyšok koláča či torty... No bol to pre mňa náramný stres. Víno pijem, vodu kážem... Takže v ten konkrétny večer som sa definitívne rozhodla, že so svojou závislosťou musím nadobro skončiť. 


Moja cesta

O zdravý životný štýl som sa začala zaujímať v období, keď som mala 20 rokov. Teraz mám 36. Chodila som na vysokú školu a asi ti nemusím popisovať, ako vyzeral môj život:-) Raz som si povedala, že okrem klasického študentského života potrebujem aj iné rozptýlenie, a to v podobe športu. V detstve som sa veľa hýbala, ale potom som mala samozrejme iné priority:-)  A pohyb mi zrazu začal akosi chýbať... Tak som začala chodiť na hodiny aerobicu a neskôr aj do posilňovne. Tam som sa stretla s odbornou literatúrou a experiment sa začal. Prešla som si obdobím delenej stravy, vegetariánstva, nízkotučných výrobkov, sójových výrobkov, nízkosacharidovej diéty, paleo diéty, atď. O škodlivosti bielej múky a cukru som dokola čítala v rôznych časopisoch a knihách, ale akosi som sa nikdy nevedala úplne vzdať "dobrôt" z nich vyrobených. Všade som čítala, že tieto dve zložky potravy je potrebné z jedálnička vynechať, ale nikde som sa nedozvedela AKO. Najrôznejšie diéty odporúčali bielu múku a cukor nahrádzať inou múkou a iným sladidlom. Vždy to však bolo o tom, že som ukájala svoju potrebu jesť sladké. A bolo úplne jedno, či som ako sladidlo použila hnedý cukor, med, agáve, xylitol, eritritol a pod. Chuť na sladké a na múčniky ma jednoducho neprechádzala, stále ma prenasledovala. Už ani neviem kde som sa prvýkrát stretla s pojmom závislosť od cukru. A došlo mi, že aj ja som závislá... V ten osudný večer som si sadla potom k počítaču a našla zopár publikácií o závislosti od cukru a bielej múky (všetky v angličtine, len jednu v češtine). Aj som si ich zopár objednala a netrpezlivo čakala na kuriéra s balíčkom, o ktorom som predpokladala, že v ňom nájdem svoje spasenie... Tešila som sa, ako konečne nájdem riešenie na svoje zdravotné problémy a najmä na svoju psychickú pohodu. Hmotnosť som našťastie nemusala riešiť. Veľa športujem, takže s váhou som nikdy nemala problém. Len som od istého času nevedela, či sa uháňam preto, aby som si každý deň mohla dať zákusky alebo čokoládu, alebo či ma šport naozaj baví... No lebo behať maratón kvôli tomu, aby som nepribrala od sladkého asi nie je celkom normálne... Takže jedného dňa mi prišiel balík s knihami. Aj som ich prečítala raz-dva. Dostala som celkom ucelený obraz o sebe a o tom, čo musím urobiť, aby ma chuť na sladké konečne prestala prenasledovať.

Ako som sa cítila predtým a potom

Ešte predtým, ako podrobne popíšem svoju cestu vedúcu k zbaveniu sa závislosti od sladkého, chcem popísať aj svoje pocity a stav pred a po odvykacej kúre. Myslím, že to bude pre Teba inšpirujúce a možno aj motivujúce. Určite sa v niektorých mojich pocitoch nájdeš aj Ty...

Predtým:

1. Jedla som každé 2-3 hodiny. Jednoducho som bez "niečoho" nevydržala viac, ako 3 hodiny. Stále som niečo "zobkala", tu banán, tam jablko alebo iné ovocie (v lepšom prípade), či lyžičku medu, kúsok čokolády, múčnika, cereálnej tyčinky, low-carb výrobku a podobne. Okrem 3 hlavných jedál som teda dala do seba ďalšie 3-4 menšie jedlá. Neustále ma prenasledoval pocit, že niečo do seba potrebujem dať, lebo inak sa zrútim.

2. Keď som si dala niečo sladké, nedokázal som ostať pri 1 porcii. Obvykle som zjedla ďalšie 3-4, prípadne úplne všetko, čo bolo v krabici, v balení alebo na plechu:-).

3. Nedať si sladké pre mňa znamenalo vynaložiť obrovskú energiu na sebakontrolu. Ak som si výnimočne nedala nič sladké, bolo to iba vďaka obrovskému úsiliu samu seba o tom presvedčiť. Až teraz viem precítiť, ako som si tým psychicky aj fyzicky škodila, koľko zbytočnej energie som tým vynaložila a aké to bolo nesmierne ťažké a ubíjajúce...

4. Bola som vždy unavená. Cez deň som bývala často podráždená, nervózna, vystresovaná. Bolel ma chrbát, šija, mala som časté migrény. Večer som takmer odpadávala od únavy, no zaspávala som ťažko. A prebúdzala som sa ešte ťažie. Dokázala som " vstávať" aj hodinu:-) Budík som vždy vypla a keď sa po 5-10 minútach znovu ozval, opäť som ho vypla. A toto som robila aj hodinu, kým som sa nakoniec naozaj už musela vykotúľať z postele.

5. Váha mi často kolísala. Vždy som riešila nejaké 2 kilá, ktoré mi často lietali hore-dolu v závislosti od toho, koľko a čo som jedla a koľko som sa hýbala. Nevedala som pochopiť, ako môže mať niekto stabilnú váhu... Tých dvoch kíl som sa zakaždým zbavila iba telesnou námahou.

6. Mala som nafúknuté brucho. Napriek relatívne vyrysovaným brušným svalom ma neustále trápil pocit nafúknutého brucha. Nikdy som ho nemala úplne ploché. Iba keď som ho vtiahla.

7. Po prebudení som mala opuchnuté oči. Vždy som vyzerala hrozne, niekedy viac, niekedy menej, ale opuchnuté viečka som mala každé ráno. Aj keď som spala 8-10 hodín.

8. Pleť som mala mastnú. Najmä v oblasti T-zóny, pričom často som mávala suchú, popraskanú a boľavú pokožku pri nosových krídlach a na brade. Veľa som sa s pleťou natrápila, nesedela mi žiadna kozmetika, ani kozmetické ošetrenia.

9. Na stehnách a zadku som mala celulitídu. Napriek pravidelnému pohybu a posilňovaniu sa mi nepodarilo dosiahnuť, aby som sa zbavila nevzhľadných hrbolčekov pod povrchom pokožky.

10. Zdravotné problémy, resp. ich predzvesť v podobe vysokej hladiny cholesterolu, zlé pečeňové testy, už spomínané migrény, stuhnutá šija a kadečo iné, čo radšej ani nebudem písať...

Potom:

1. Jem 3x denne. Maximálne 4- krát. Budˇ si dám okrem 3 hlavných jedál ešte olovrant alebo druhú večeru. Stačia mi cca. o 1/3 menšie porcie. A sú aj dni, keď mi stačí najesť sa iba 2-krát. Absolútne nemám pocit niečo pojedať, zobkať, uštipnúť si,...

2. Stačí mi jedna porcia dezertu. Samozrejme za predpokladu, že si ho vôbec dám...
 

3. Sebakontrola pominula. Nedať si sladké pre mňa už nie je vecou obrovskej sebakontroly, ale prirodzená vec. viem sa slobodne rozhodnúť, bez akéhokoľvek vnútorného alebo vonkajšieho tlaku, či si niečo sladké dám alebo nie.

4. Mám dostatok energie na všetko. Vstávam bez budíka vždy v tom istom čase odýchnutá a vyspatá. Nemám potrebu ešte na chvíľu zatvoriť oči. Naopak, teším sa, že je nové ráno, že môžem vstať a žiť:-)

5. Váhu mám stabilnú. Nekolíše mi, preto už ani nemusím toľko behať a takto ušetrený čas venujem príjemnejším aktivitám:-)

6. Brucho mám prirodzene ploché ako nikdy predtým. Už ho nemusím vťahovať a stále sa kontrolovať, aby mi bruško nevytŕčalo, ani takto po dvoch tehotenstvách.

7. Po prebudení nemám opuchnuté oči. Dokonca som obmedzila aj mejkap. Predtým som si nevedela predstaviť, že vyjdem na ulicu a medzi ľudí bez neho. Teraz mi to problém nerobí. A nevyzerám zle ani bez mejkapu:-)

8. Pleť mám normálnu. Netrápim sa so žiadnou mastnou T- zónou, so žiadnymi vyrážkami, či inými chorobnými defektmi pokožky tváre.

9. Celulitída mi výrazne ustúpila. Ešte registrujem nejaké tie hrbolčeky, ale myslím si, že po čase sa aj tie vytratia. 

10. Zdravotné problémy ustúpili. Cholesterol mám v norme, pečeňové testy tiež, migrény nemávam a stuhnuté svalstvo tiež nie. Cítim sa uvoľnene a slobodne:-)